Flexion:skončit

Aus Wiktionary, dem freien Wörterbuch

skončit (Konjugation) (Tschechisch)[Bearbeiten]

< skončit

Indikativ
způsob oznamovací
Imperativ
způsob rozkazovací
Person Futur
čas budoucí
Präteritum
čas minulý
Maskulinum Femininum Neutrum
belebt unbelebt
ich
skončím skončil jsem skončila jsem skončilo jsem
du
ty
skončíš skončil jsi skončila jsi skončilo jsi skonči
Sie
Vy
skončíte skončil jste skončila jste skončilo jste skončete
er/sie/es
on/ona/ono
skončí skončil skončila skončilo
wir
my
skončíme skončili jsme skončily jsme skončila jsme skončeme
ihr
vy
skončíte skončili jste skončily jste skončila jste skončete
sie
oni/ony/ona
skončí skončili skončily skončily skončila
Konditional
podmiňovací způsob
Person Futur
čas budoucí
Präteritum
čas minulý
Maskulinum Femininum Neutrum Maskulinum Femininum Neutrum
belebt unbelebt belebt unbelebt
ich
skončil bych skončila bych skončilo bych byl bych skončil byla bych skončila bylo bych skončilo
du
ty
skončil bys skončila bys skončilo bys byl bys skončil byla bys skončila bylo bys skončilo
Sie
Vy
skončil byste skončila byste skončilo byste byl byste skončil byla byste skončila bylo byste skončilo
er/sie/es
on/ona/ono
skončil by skončila by skončilo by byl by skončil byla by skončila bylo by skončilo
wir
my
skončili bychom skončily bychom skončila bychom byli bychom skončili byly bychom skončily byla bychom skončila
ihr
vy
skončili byste skončily byste skončila byste byli byste skončili byly byste skončily byla byste skončila
sie
oni/ony/ona
skončili by skončily by skončily by skončila by byli by skončili byly by skončily byly by skončily byla by skončila
Partizip
příčestí
Numerus Aktiv (Perfekt)
činné (minulé)
Passiv
trpné
Maskulinum Femininum Neutrum Maskulinum Femininum Neutrum
belebt unbelebt belebt unbelebt
Singular skončil skončila skončilo skončen skončen skončena skončeno
Plural skončili skončily skončily skončila skončeni skončeny skončeny skončena
Transgressiv Präsens
přechodník přítomný
Transgressiv Präteritum
přechodník minulý
Numerus Maskulinum Femininum Maskulinum Femininum
Singular skončiv skončivši
Plural skončivše
Infinitiv Verbaladjektiv
zpřídavnělá příčestí
Verbalsubstantiv
verbální substantivum
skončit skončení